Název

Ústie rieky Poprad na území Slovenska a odtok do Poľska 25.9.2021

Popis

Zhoršujúca sa pandemická situácia v okrese Stará Ľubovňa (od pondelka bordový okres) ma posúrila navštíviť ďalšie ústie mojich vybraných riek. Rieka Poprad vytvára na severe Slovenska spoločnú hranicu s Poľskom, ale medzi obcami Čirč a Legnava tečie iba po území Poľska. Po jej návrate na Slovensko je opäť spoločnou hraničnou riekou až po Mníšek nad Popradom okres St. Ľubovňa. Tu definítvne odteka do Poľska.
Poprad pramení vo Vysokých Tatrách, preto má prvenstvo v spáde toku a to 1567 m.
Pri pohľade na mapu sa zdala návšteva odtoku Popradu jednoduchou záležitosťou - verejnou dopravou cestovať do Mníška nad Popradom, zdokumentovať rieku a cestovať späť... Vytriezvenie prišlo pri hľadaní vhodného spoja. V sobotu sem nepremáva žiadny spoj a v pracovné dni jeden autobusový do Mníška n. Popradom a o 10 min. ide späť..Na fotenie z mosta by to stačilo, ale mať iba "trofejnú fotku" bez príbehu, to by nebolo nič pre moje predstavy o prameňoch a ústiach mojich vybraných riek.
Na túto sobotu (aj moje cestovné možnosti) bola konečne vhodná predpoveď počasia. Preto prvým ranným vlakom cestujem do St. Ľubovne s mojim verným bicyklom "Sanchom". Ďalej bicyklujem po ceste 1.triedy. Našťastie kvalitná cesta je takmer bez premávky. Avšak s prevýšením takmer 853 m vrátane hradu sa to dá prirovnať skôr k výjazdu k minulým prameňom v horách hraničiacich s Poľskom. Chcel som príbehy, tak ich mám, veď Cesta je cieľ, ako niekto už kedysi povedal...
Okolitá príroda opäť nesklamala, ako už býva zvykom v týchto končinách. Napokon po 5,5 km tiahlom stúpani dosiahnem sedlo Vabec a ďalej takmer 11 km dlhý "kochajúci" sa zjazd do Mníška n. Popradom. Tu odbočujem na miestnu komunikáciu, aby som prišiel na úroveň hranice ktorou nás Poprad už naposledy opúšťa. Pre mňa neprekonateľný zráz a nepriechodná vegetácia mi nedovoľuje zostup dole k rieke. Preto idem späť a potom na hraničný cestný most ponad rieku Poprad, ktorej stred toku tvori spoločnú hranicu. Z mosta fotím 300 m vzdialený celý odtok Popradu do Poľska.
Vlastnú fotografiu kde som aj ja mi nemá kto v tejto lokalite spraviť.. Pri samospúšti by bolo na fotke viac zábradlia mosta ako mňa a rieky. Selfíčko robím občas a teraz som zabudol, aspoň máte o jednu hrôzu zo mňa menej...
Pri návrate späť ma v 12% stúpaní (so sklonenou hlavou) vyruší škrabot niečoho o asfalt. Je to asi 4 m predo mňou veľká laň a za ňou druhá menšia, ktoré po skoku na cestu bežia na druhú stranu. Ladne preskočia elektrický ohradník a miznú preč. Majú tu cestičku, preto vidia el. drôty, ktoré ja skoro nevidím.
V obci Hraničné fotím drevenný kostol a jeho okolie. Poprosím jediného domorodca čo vidím o odfotenie s kostolom, ale bráni sa, že nevie fotiť. Presvedčím ho, ale zbytočne, foto je nepoužiteľné - neklamal, aj snaha sa musí oceniť. Napokon sa fotím samospúšťou z bicykla - "foťák" to našťastie prežil. Cestou ďalej pozorujem pasúci sa dobytok a ovečky. Tento obraz ma vie vždy potešiť. Ako je tu zvykom, tak aj cirkevných objektov je tu vidieť často.
Ešte doma som si "vygooglil" prírodnú pamiatku Puknutá skala a tešil som sa keď ju navštívim. Avšak omylom zastavujem po 2 km dlhom zjazde pri nesprávnej odbočke ku skale..Nemám už čas ani sily na návrat späť, (čaká ma ešte 2,5 km výjazd na hrad St. Ľubovňa), preto aspoň vzdialene fotím skalu. Pre Vašu prípadnú motiváciu navštíviť Puknutú skalu som podľa pravidiel z Mapy CZ stiahol foto skaly do svojho súboru a použil v tomto Rajce.
Ušetrený čas som využil aspoň na vonkajšiu prehliadku hradu. Nazrel som aj do Ľubovnianského skanzenu a Historického vojenského tábora, ktorý je pod ním.
Záverom už iba cyklo prejazd historickým centorm St. Ľubovne a za odmenu ako vždy keď sa dá, tak presso a zákusky v históriou sálajúcej kaviarničke. Domov cestujem posledným večerným vlakom s peknými zážitkami tohoto dlhého dňa.

Nastavení