Název

Henclová, Skalisko, Chata pod Volovcom a Rožňava 4. - 5.9.2020

Popis

Aj táto dvojdňová turistická akcia vznikla vďaka Evke a Táni, ktoré si plnia Turistickú výzvu - 5. ročník 7 kopcov 3 jazerá. Cieľovým kopcom bol Volovec - Skalisko v divokých Volovských vrchoch. Východisko túry sme si zvolili osadu Henclová, s prenocovaním na romantickej Chate pod Volovcom. Druhý deň sme zostúpili cez bývalú banícku osadu Čučma do Rožňavy. Pre dobré dopravné možnosti a krátkosť trás, sme mohli vycestovať z Nového Mesta n. Váh. až o 7:20 vlakom cez Margecany do Nálepkova a busom do podhorskej osady Henclová. Bus nám ušetril asi 8 km pochodu po hlavnej ceste. Henclovú sme opustili v nezobvyklý čas na začiatok túry, až o 14:00 h. Organizmus bol z toho na začiatku aj troška "zmetený", veď inokedy doma býva v takúto dobu "siesta" v podobe horizontálnej polohy na pohovke s novinami na tvári... Nič mu to nebolo platné, tak si zvykol a už sa išlo v pohode. Výstupová a taktiež zostupová trasa na hrebeň vedeie zatiaľ po neporušenej prírode na rozdiel od holorubov na hrebeni Cesty hr. SNP. Vrch Skalisko je pomenovaný po skutočne dominantnom skalnom brale. Po zdokumentovaní sa na kopci Skalisko nás čakal už iba prudší zostup na vysnívanu chatu pod ním. Keď som si cestou obzeral na zemi kúsok trčiacej rúry z vodovodu na chatu (pod Skaliskom je zachytený a zvedený výdatný prameň vody), tak ma niečo upútalo vedľa chodníka a to nádherný dubáčik. Aspoň sme mali malý darček pre milú pani chatárku, ktorá práve čistila s manželom svoje hríby. Ubytovali nás na jednej lepšej izbe. Po nás ešte prišli dva páry turistov z Košíc, ktorí na etapy robia Cestu hr. SNP. Preto im zostala už izba s poschodovými posteľami, kde som spal v lete roku 1987 a budil nás šramot plcha. Dnes je už chata po čiastočnej rekonštrukci (vrátane zavedenej elektriny) a práce dľa možností pokračujú ďalej. Súčasťou chaty je aj prenosná sprcha pred chatou, ktorú mladí Košičania okamžite využili na horalský spôsob sprchovania - "čelom vzad." Boli dobrým príkladom aj pre nás - jedna dáma s asistentkou a potom jeden pán bez asistentky...z našej "grupy". Nezaváhali sme a nasledovali ich príklad, aby sme nezostali v hanbe...
Na večeru sme si vybrali guľáš z jeleňa a raňajky boli klasika praženica na slaninke alebo párky. Nápoje boli dľa chuti, vrátane čapovaného piva viď foto..
Večer sme obdivovali očakávanu vysvietenú Rožňavu a dievčatá si ráno "vybehli" na Skalisko, aby si pozreli východ slnka. Našli tam nocľažníka, ktorý si tam nafotil večer západ slnka a ráno jeho východ.
Zostup do Čučmy bol veľmi pohodový aj vďaka lesným cestám, ktoré tu zatiaľ nezničili lesné mechanizmy...
ŽSR sa nám aj teraz cestou domov ospravedlňovali za vzniknuté meškanie vlakov, ale našťastie sme mali dostatok času na presup v Košiciach po príchode z Rožňavy. Vo vlakoch sme mali miestenky na celé kupé, takže sme mali uzavretú spoločnosť. Z toho dôvovdu sa niektorým z Vás doma určite dĺho "štikútalo..."
Na záver už iba toľko, že všetko zlé je na niečo dobré a to v tom, že som si doma zabudol fotoaparát (nabil som baterky a miesto do batoha som ho starostlivo uložil späť do skriňky..) vďaka tomu máme teraz spoločné foto z našich mobilov. Aspoň vznikli aj iné pohľady na svet ako byva väčšinou iba ten môj.

Nastavení