Název

Cesta hrdinov SNP Dukla - Devín 1. časť : Dukla - Chata Volovec 29.5. - 5.6.2017

Popis

Deň km/prevýšenie Trasa Popis prenocovania Poznámka
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
1. 31 / 1115 m Dukla - Čierna hora Útulňa, rozhľadňa bez vody
2. 23 / 988 m Čierna hora - Zborov hrad Miestnosť hradu bez vody
3. 32 / 1525 m Zborov hrad - Žobrák Útulňa, rozhľadňa bez vody
4. 40 / 885 m Žobrák - Cemjata Prístrešok nepitná voda
5. 34 / 1220 m Cemjata - Kráľova studňa Prístrešok zdroj vody
6. 25 / 942 m Kráľova studňa - Chata Lajoška Izba zdroj vody
7. 31 / 1245 m Chata Lajoška - Štós kúpele Izba zdroj vody
8. 32 / 1550 m Štós kúpele - Chata Volovec (zavretá) Schodisko zdroj vody
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vydať sa na takúto púť ma napadlo ešte pred odchodom do dôchodku. Prejsť trasu spravidla trvá 26 - 30 dní, takže nemusím riešiť žiadnu dovolenku. Táto naša najdlhšia vyznačená turistická magistrála meria po prekládkach trasy 764,8 km a s celkovým stúpaním 31 277 m.
Pred 30-tými rokmi sme trasu prešli postupne po víkendoch a zbytok cez dovolenku. Teraz na výročie sa mi naskytol ten pravý dôvod prejsť to dennými etapami.
Po skúšobnej dvojdňovej testovacej túre som mal obavy či to celé zvládnem. So synom sme sa zhodli, že nevydarený pokus je viac ako žiadny pokus a vyrazil som. Nočný rýchlik do Kysaku, 2x autobus a asi o 9:00 h vyrážam z Dukly smerom na Devín, ak mi to bude až tam umožnené..
Pri exponáte lietadla ma na asfaltke víta zohrievajúca sa vretenica. Ďalej ešte stretnem niekoľko užoviek, hádam by to aj stačilo. Poslednej vretenici som nechtiac skrížil cestu až za Kojšovskou hoľou, preto som iba uskočil pred jej zdvihnutou hlavou. Prvý deň som stretol mladého parťáka zo Žiliny a rozišli sme sa v Cemjatej, mal problémy s pľuzgierikom. Začiatky - prvé štyri dni boli ťažké a boľavé hlavne na ramená a chodidla, ale časom si telo zvykne. Na úseky bez obchodov s potravinami bolo potrebné kupovať zásoby aj na štyri dni a množstvo vody brať so sebou podľa počtu prameňov na danej trase. Vtedy sa hmotnosť 19 kg batoha zväčšovala aj na 23 kg a to už boli galeje. Následkom toho bolo zapálené lýtko, ktoré po liečbe Paralenom a rozumným znižovaním hmotnosti batoha odpuchlo v treťom týždni púte.
Prekvapením pre mňa, ale myslím, že aj pre tých čo doma sledovali moju polohu nocľahov cez GPS súradnice, boli denné dosť veľké "porcie" kilometrov a prevýšenia. Doobeda to v chlade išlo ešte celkom dobre, horšie to bývalo poobede. To bolo treba zapnúť aj "autopilota" a v letargii sa posúvať za daným cieľom. Zrejme hlava s telom sa naprogramujú na celodenné kráčanie a vedia, že čím budú skôr doma tým skôr skončí táto celková fyzická nepohoda.
Zaujímavé bolo aj poznanie, že keď ešte malo telo na začiatku nejaké tukové zásoby tak to bolo poznať aj na výkonoch. Neskôr to už na plané paštéty nechcelo šľapať... Vždy ak bola možnosť kvalitného obeda, tak sa využila vrátane druhého múčneho jedla. Ak nebola reštaurácia postačil obchod a na lavičke som zjedol na posedenie dva banány, 0,5 kg parížskeho šalátu, 4 rožky a zapil ochuteným nealkopivom..
OSTATNE V ĎALŠEJ ČASTI.

Nastavení